Meno a priezvisko: Monika Rafajová

Domácí univerzita: České Vysoké Učení Technické v Praze

Fakulta: Fakulta Architektúry

Zahraničná univerzita: Seoul National University of Science and Technology

Mesto a štát: Seoul, South Korea

Fakulta: School of architecture

Informácie o možnosti štúdia v Korei som sa dozvedela z webu Rektorátu ČVUT. O podrobnostiach, o konkrétnej univerzite, som sa informovala od študentov, ktorý tam pred tým študovali a z webu vybranej univerzity. Hlásila som sa na Seoul National University of Science and Technology. Na túto školu sa hlásia študenti na výmenné pobyty hlavne z Ázie, ako Čína, Filipíny, Indonézia, Vietnam, Malajzia, Taiwan, Turecko, ale aj z Fínska a z Ruska. To boli aspoň národnosti, s ktorými som sa tam stretla.

S ubytovaním som nemala žiadne väčšie problémy. Kolej je poskytnutá výmenným študentom automaticky a je pomerne nová. Je striktne rozdelená podla pohlavia a ženkú časť zamykali istého času po polnoci a nebol možný vstup. Po čase bolo možné vstúpiť na kartu. Na začiatku som mala menšie problémy, pretože som prišla do Kórei týždeň pred začiatkom semestra a kolej ešte nebola poskytnutá na nastávajúci akademický rok, tak som týždeň strávila u známeho, čo býva v Kórei. Ale myslím si, že kebyže na školu nalieham, vybavili by mi ubytovanie, sú veľmi ochotný a starostlivý. Každý výmenný študent dostane svojhu buddyho, ktorý sa o študenta dobre postará a všetko mu vysvetlí, ale často krát sa človek musí pýtať sám a ťahať od neho informácie, pretože im veľakrát nedôjde, že im nerozumieme a že sme tam nový a nič nevieme.

Univezita Seoul National University of Science and Technology sa nachádza na severovýchode Seoulu. Má jeden z najväčších campusov v Seoule. Je pomerne nová, čo sa týka styku so zahraničím a so skúsenosťami s výmenným pobytom. Môj študijný pobyt mal byť pôvodne v angličtine, no musela som si vziať predmety aj v Kórejčine. Vysvetlím! Pred príchodom na univerzitu mi univerzita poslala pdf s predmetmi, ktoré sú v angličtine. Bolo ich tam veľmi veľa, no v mojom obore (architektúra) sa moc vyberať nedalo, ale bolo ich tam dosť na to, aby mi vyšli kredity. No keď som prišla na školu a informovala sa o tých predmetoch tak som zistila, že tie predmety stoja za nič. Ateliér bol síce písaný v angličtine, ale len 2.ročník pre Bc. No ja som bola na 1.Mgr, čo je na tejto univerzite ako 4.Bc. a ten bol len v Kórejčine. Tak som si našla profesora zo 4.Bc., ktorý študoval v USA (dobré je, že niektorí profesori, a nie je ich tak málo, majú skúsenosti so štúdiom na anglicky hovoriacej univerzite, tak ich jazykové schopnosti sú dobré) a dohodla som sa s ním, nech ma vezme do jeho ateliéru. V ateliéry so mnou komunikoval anglicky a udelil mi ´´tútora´´- študenta z ateliéru, ktorý mi tiež prekladal a komunikoval so mnou. Niektoré ďalšie predmety som riešila obdobným spôsobom (čo boli predmety v Kórejčine, ale profesor vedel anglicky a aj niektorí spolužiaci, tak mi prekladali) a niektoré boli v tej angličtine (aj keď som bola jediný výmenný študent na fakulte, prednášky, materiály a testy boli v angličtine pre všetkých kórejských študentov z ročníka).

Niekto by si mohol povedať, že štúdium v zahraničí je viac odviazané a pohodové, človek stretne veľa rôznych ľudí, párty, atd..no v prípade štúdia architektúry to rozhodne neplatí a tak tiež záleží na študentovi, či chce príležitosť štúdia v zahraničí využiť ako dobrú skúsenosť na profesné zdokonalenie alebo ako zábavu. V mojom prípade som veľa voľného času nemala a strávila som celé dni, aj víkendy v ateliéry. Ateliéry sú totiž veľmi náročné a to hlavne časovo, pretože sa za jeden semester riešia dva projekty a musia byť detailne spracované.

V prvom semestri sme robili 2 projekty: súťaž (celý ateliér) a návrh divadla. Spoločnú súťaž, na ktorej sme postúpili, sme museli ešte viac prerobiť a plán na dobu tejto súťaže sa predĺžil na 11 týždňov. Na druhý projekt sme mali len 5 týždňov. V súťaži sme vyhrali 4. Miesto, ale sme boli tak unavení, že sme si to ani moc neuvedomili.

V ďalšom semestri sme mali opäť 2 projekty: remodeling + design Office. Na konci každého semestru vyberú najlepší projekt a udeľujú Grand prize. V letnom semestri sa mi ju podarilo vyhrať, ako cenu dávajú certifikát.

Potom, na konci semestra som sa dobrovolne prihlásila na workshop, ktorí sme robili spolu so študentmi z Japonska.

Takže štúdium, hlavne ateliér, bolo pomerne náročné a to hlavne časovo a obsahovo. Ďalšia vec bola komunikácia, keďže som bola jediný zahraničí študent v ročníku, mala som ateliér len s Kórejcami a len zopár ich vedelo anglicky. Moc som sa nemohla podieľať na skupinových vtipoch a rozhovoroch, ale ja som si našla veľa kamarátov aj z iných ateliérov a ročníkov, čo bola pre mňa asi najsilnejšia skúsenosť, pretože výmena informácii medzi mladými talentovanými budúcimi architektmi mi dala asi najviac.

Tým pádom, že som skoro celý čas strávila v ateliéry, tak som moc kontaktu s ostatnými výmennými študentmi nemala. Ale kto netrávi tak veľa času ateliérmi alebo má iný obor, tak sa nemusí báť, že by tam nenašiel nejakého súkmeňovca na zábavu alebo iné aktivity mimo školy. Aj keď tam bola prevažná väčšina študentov z Číny, jeden dvaja Fíni sa tam nájdu.

V campuse je tzv Language centre, kde sídli kancelária, ktorá má na starosti výmenné pobyty. Sú veľmi ochotný a so všetkým poradia a vedia veľmi dobre anglicky. Ako som už spomínala, každý výmenný študent dostane svojho buddyho, ktorý ho informuje pred príjazdom a dokonca príde vyzdvihnúť aj na letisko a všetko poukazuje a pomôže ako sa len dá – to bola moja skúsenosť (niektorí schytali buddyho, ktorý sa im neozval celý semester, v takomto prípade si treba otvoriť ústa a požiadať o pomoc iného alebo viac tlačiť na pôvodného, skrátka sa nebáť pýtať, sú ochotní).

Ku koleji je poskytnutá strava v menze, ktorá je 3 krát denne. Kórejská kuchyňa je trochu pikantná, no dá sa na to zvyknúť. Mne osobne zachutila viac Jedlo v menze je úplne v pohode, až na raňajky, kde ponúkajú jedlo vo forme obeda či večere..na to som si zvyknúť nemohla. V okolí campusu je stovka rôznych reštaurácii a v campuse sú 4 ďalšie menzy, tak hádam sa už niečo nájde

V Seoule je veľmi dobrý systém metra aj autobusy…no tými by som chodila zo začiatku s Kórejcami, neriskla by som to sama, lebo treba zvoniť na zastávky, a niekedy je to hlásené len v Kórejčine.Ale metro je veľmi sofistikované a prehľadné. Ďalšia forma sú taxíky, nie sú veľmi drahé na tak vyspelé a veľké mesto, ale u väčšiny prípadov je potreba mať napísanú cieľovú stanicu v Kórejskom jazyku.

Študent dostane štipendium 10000Kč/mesiac. Letenku, víza , poistenie a všetko ostatné si študent hradí sám. Ak študent žije veľmi veľmi skromne, tak to dajme tomu aj stačí. Ale každopádne treba mať viac. Samozrejme, ak si chce študent viac užívať mimoškolských aktivít, tak potrebuje viac. Ja som na to moc času nemala, ale minula som veľa peňazí na materiály do školy, tak je potreba mať viac peňazí na mesiac.

Počas pobytu som zažila veľmi veľa dobrých zážitkov, mala som aj zopár problémov a to zohnať anglicky hovoriacich učiteľov a spolužiakov, ale zvládla som to. V tomto má škola medzery, preto je potreba všetko premyslieť a zvážiť, či do toho chce človek ísť. Poznala som tu mnoho študentov, hlavne z oboru, čo mi dalo veľmi drahocennú skúsenosť a musím povedať, že z profesného hľadiska mi to dalo najviac. Ale stretla som tu aj zaujímavých profesorov. Spoznala som novú kultúru a kórejský život. Je to skúsenosť na nezaplatenie. Pochopiť, teda aspoň snažiť sa pochopiť inú kultúru a stráviť v nej rok na človeku zanechá nejaké stopy a určite sa oplatí v budúcnosti. Na záver…ak máte dosť trpezlivosti, ste veľmi veľmi priebojný a nebojíte sa, a ak máte tú korunku navyše, je to veľmi dobrá skúsenosť.